Toto je meditácia hory,
Ktorá potrvá asi 15 minut.
Můžeme ju cvičit v stoji,
Alebo sediac v polohe hory.
Kedykoľvek byste si chceli satnout,
Můžete tak urobiť.
A po celý čas je důležité,
Abyste počúvali signály svojho těla a pohybovali sa iba takým způsobom,
Ktorý je pre vás prijatelný.
Zámerom tejto meditácie je sprijatelit se s tělom,
Nadzvičovat návrat domov a vystoupit za automatického pilota.
Pozornost zamerujeme na fyzické pocity,
Tělo,
Dých a spojenie s ozemou a uzemněnie.
Budeme kultivovať postoj zvedavosti,
Trpezlivosti a láskavosti k celému prežívaniu.
Začněme tak,
Že si najdeme pohodlnú polohu v stoji,
Alebo v sedě.
Můžeme z času na čas zodvihnout chodidlá a potom sa nimi opet jemně dotknout podložky,
Aby sme naplno precítili kvalitu zeme,
O ktorou sa opierame.
Můžeme precítit váhu těla,
Ktorou cítíme v chodidlách.
Můžeme si všimnout,
Či večeja těž spočíva na prstoch na nohách,
Alebo máme skôr zaťažené pety,
Alebo je večeja těž na vnútornej,
Alebo vonkajšej straně chodiděl.
Naplno precitujeme,
Ako sme uzemění v chodidlách.
Uvolníme si kolena,
Panva je v neutrálnej polohe a pozrieme sa,
Či nemáme tělo zaklonené príliš do zadu.
Skontrolujeme bradu,
Nije je vysunutá vpred,
Ako by šla do budoucnosti,
A vrátime sa k polohe chodiděl na podlahe.
Čudovité je to natiahnut ruky a dotknut sa prstou na nohách,
A vaše plecia.
Jsou stuhnuté,
Alebo povolené?
A čo sa děje v hlave?
Pocitujete napetie na těmeně?
Kde je jazyk?
Je prilepený na podnebí,
Na ústach?
A zuby?
Jsou zahryznuté?
Je sánka stuhnutá?
Alebo je medzi perami medzírka?
A aké by to bolo zodvihnout kútiky úst?
Zjemní sa naša tvár?
Pocitujete teraz nejaké pohyby v těle?
Možno jemné kymácanie?
Možno rozpínanie pri nádychu?
A potom návrat zpět do neutrálnej polohy pri výdychu?
To je poloha hory.
Bot pokoja,
V ktorom si uvedomujeme svoje fyzické usporědanie a prepojenie těla a mysle.
Uvedomujeme si strednú cestičku medzi zámerom a akciou.
Město,
Kde sa zastavíme.
Kam sa vrátíme,
Vždy,
Keď sa potrebujeme uzemníť v prítomnom okamihu.
Ak ste pripravení,
Můžete jemně privrjeť oči alebo zjemniť svoj pohľad a naplno si uvedomiť svoj dych.
Čo sa děje,
Keď sa nadychujete a vydychujete?
Všímate si jemný pohyb těla pri dychu?
Teraz si můžeme predstavit horu.
Nějakú,
Ktorou poznáte alebo ste ju videli na obrázku alebo si ju věte predstaviť.
Dovolíme našej mysli,
Aby na chvíľu preskúmala tento obraz a fyzické pocity.
Všimněme si,
Že toto je hory pevně ukotvené v zemi.
Všimněme si jej úpetě,
Sváhy,
Vrchol,
Striedajúce sa ročné obdobia a počasie,
Vetry,
Ktoré ju ošľahávajú a tvorí jej tvár.
Možno je pred horou jazero?
Ako sa hora vidí v odraze vodnej plochy?
Hora je mocná a odolná,
Ale po celý čas sa jemně hýbe,
Ak ju pozorujeme.
Presvet je prirodzené,
Že sa všetko mení.
A možno jsme si všimli,
Že aj naše zážitky a zkousenosti jsou podobné.
Možno sa aj my sami cítime ako tá hora,
Keď tu sedíme.
Jemně sa kymácame pri dýchaní.
Pevně sa opierame o naše vlastné koreně.
Cítime sa ako hora.
Zážitky prichádzajú a odchádzajú.
A my hledáme pevný bod,
Stabilitu v stredě,
S oporou zeme,
Ktorá nás podopiera aj v bůrkach.
Tělo v polohé hory a myseľ v polohé hory sa navzájom zrkadlja.
Presně tak,
Ako sa hora zrkadlí v hladině jazera.
A keď sa blížime k záveru tohto cvičenia,
Jemně vrátime pozornost k fyzickým pocitom v těle v tejto chvíli.
A keď ste pripravení,
Pomaly otvorte oči a pozrite si město,
Kde sa nachádzate.
Cítite v sebe vlastnosti hory,
Keď vykonávate bežné denné činnosti.
